Jazykové vzdelávanie zamestnancov – luxus, potreba alebo zbytočnosť?

Vypočula som si niekoľko zaujímavých prednášok, ktoré ma privedli k tomu, aby som v trochu širších súvislostiach porozmýšľala o súčasnom stave jazykového vzdelávania vo firmách a jeho budúcnosti.

Jazykové vzdelávanie zamestnancov v minulosti

Firemné jazykové vzdelávanie prežívalo svoj boom v 90. rokoch 20. storočia a v nultých rokoch.  Ja sama som začala učiť angličtinu vo firmách v roku 2001 a bolo bežné, že veľké firmy ako napr. banky prevádzkovali doslova interné jazykovky. Vyučovala sa prevažne všeobecná angličtina, pekne dvakrát do týždňa, z učebnice, celoročne a plne hradená zamestnávateľom. Veľa ľudí si takto zlepšilo svoju angličtinu o niekoľko úrovní a dostali sa na vysoko funkčnú úroveň B2. Toto je doteraz úroveň, s ktorou sa najčastejšie stretávame na manažérskych pozíciách B-1 a B-2 (s dávkou zovšeobecnenia, samozrejme.)

Už v tých časoch však bolo jasné, že tento spôsob jazykového vzdelávania je veľmi náročný finančne aj administratívne. Okrem toho, keďže cieľom firemných jazykových kurzov bolo zvýšiť celkovú úroveň, a nie konkrétne komunikačné zručnosti (napr. prezentácie, rokovania, e-maily a pod.), bola otázna aj návratnosť investície pre zamestnávateľa z hľadiska pracovného výkonu. To, že ovládam gramatiku a všeobecnú slovnú zásobu na úrovni B1 totiž neznamená, že zvládnem prezentáciu v angličtine alebo rokovanie so zahraničným klientom.

Zároveň bola problematická aj motivácia zamestnancov. Keďže kurzy boli plne hradené zamestnávateľom, dochádzka bola nepravidelná a kurzy celkovo pomerne neefektívne. Návratnosť investície tak bola skoro nemerateľná.

Na toto sme poukazovali aj my v Edifiers, vtedy ešte v ProStaff-e, a snažili sme sa zefektívniť  kurzy užším zameraním na obchodné komunikačné zručnosti a  odbornú angličtinu v krátkodobejších formátoch podľa pracovného popisu zamestnancov a zadania zamestnávateľa.

Situácia dnes

Za posledných pár rokov sledujeme posun v korporátnom jazykovom vzdelávaní smerom k jednotlivcovi.  Študenti-zamestnanci využívajú individuálne príspevky od zamestnávateľa  a jazykové vzdelávanie si organizujú sami podľa vlastných potrieb a uváženia.

Zaujímavé je, že sa zásadne mení aj obsah jazykových kurzov. Študenti v individuálnych aj skupinových kurzoch vyjadrujú potrebu vzdelávať sa v oblastiach, ktoré bývali skôr okrajové alebo príležitostné, napr. príprava na rokovanie, pomoc pri čítaní a pripomienkovaní odborných firemných materiálov, či účasť na telekonferenciách. Niekedy ich potreby presahujú štandardný vyučovací proces a vyučovanie sa prelína s mentoringom, či dokonca koučingom. Napríklad, dosť často sa stáva, že klienti potrebujú pomoc pri písaní motivačného listu v rámci svojej prípravy na medzinárodný výberový proces. Pomerne jednoduchá jazyková príprava sa však často „zvrhne“ na komplexný rozvojový program, v ktorom si klient definuje, akým spôsobom sa chce prezentovať, ako vyjadriť svoje myšlienky a vízie, ako sa pripraviť na primeranú interakciu s obchodnými partnermi a pod.

Tu už hovoríme o rozvoji nielen jazykových, ale aj komunikačných zručností  v kombinácii s vysoko odbornou angličtinou. To už je viac talent manažment ako jazykové vzdelávanie. Z pohľadu lektora/dodávateľa sa veľmi zvyšuje tlak na odbornú zdatnosť a prípravu na hodiny a zároveň, samozrejme, aj náklady. Je tiež otázne, či takýto obsah vôbec patrí do klasického jazykového kurzu. (Nepatrí. :-))

Prirodzene potom vyvstáva otázka, či nie je aj v záujme zamestnávateľa participovať na takýchto rozvojových programoch, kontrolovať ich kvalitu a riadiť ich vo svoj prospech.

Angličtina ako lingua franca

Súčasný lingvistický výskum ukazuje, že pod vplyvom globalizácie, technológií,  šoubiznisu a iných faktorov sa z angličtiny stal svetový jazyk (lingua franca, global language).  Aj keď spoľahlivosť štatistík je v tomto smere veľmi diskutabilná a vstupuje do nej mnoho faktorov, odhaduje sa, že na celom svete používa angličtinu ako svoj materinský jazyk okolo 330 – 350 miliónov ľudí.

Kto hovorí po anglicky?

Počet aktívnych používateľov angličtiny je však niekoľko násobne väčší, keďže je rozšírený o ľudí, ktorí angličtinu používajú ako svoj druhý jazyk (English as a Second Language – ESL) a ako cudzí jazyk (English as a Foreign Language – EFL). Kontexty použitia ESL a EFL sa pritom dosť zásadne líšia. ESL sa používa v krajinách, kde je angličtina úradným jazykom popri inom národnom jazyku (alebo jazykoch), napr. v Indii alebo v Kanade. V týchto krajinách je angličtina úzko spojená s históriou a kultúrou danej krajiny, ako aj samotnej komunity používateľov. Ľudia s ňou takpovediac rastú a tí, ktorí sa do danej krajiny prisťahujú, sa musia učiť inak ako používatelia EFL, pretože angličtinu budú používať v celom rozsahu životných situácií.

Oproti tomu, používatelia EFL, medzi ktorých patríme aj my na Slovensku, sa už tradične učia ináč. Ich kontakt s angličtinou býval úzko spojený práve s ich kurzom a lektor bol často jediným človekom, ktorý ovládal angličtinu a s ktorým sa stretávali pravidelne.

Angličtina je všade, Angličania nie

Toto sa v poslednom období veľmi zmenilo. Angličtina je doslova všade a sme jej vystavení neustále. Potrebujeme ju v práci aj v osobnom živote. Dokonca sa hovorí, že pomer  celkovej globálnej komunikácie medzi „rodenými hovorcami“ (native speaker to native speaker) voči komunikácii medzi EFL používateľmi (EFL speaker to EFL speaker) je až 2:100. Či už je toto číslo správne, alebo nie, je vysoko pravdepodobné, že vo svojom živote sa oveľa častejšie budete rozprávať po anglicky s niekým, pre koho je angličtina rovako cudzím jazykom ako pre vás.

Tento fakt má vplyv aj na samotnú angličtinu, v ktorej za posledné desaťročia sledujeme určitý jazykový posun (language shift). Vyvíja sa niečo ako International English, so zjednodušenou gramatikou, lexikou a fonetikou oslobodenou od lokálnych dialektov a, naopak, s transferom z iných jazykov.

My lektori si niekedy medzi sebou žartom hovoríme, že ak počkáme takých 20-30 rokov, slovíčko information sa stane počítateľným (informations), pretože ho väčšina ľudí používa takto (neprávne), takže si ušetrime robotu.  🙂

Jazyk ako nástroj

Angličtina ako lingua franca sa stala nástrojom komunikácie (English as a tool), takmer oslobodená od svojej histórie a kultúry. Zmenili sa aj sylaby v učebniciach. Už v nich takmer nenájdete anglické alebo americké reálie. Namiesto toho v nich nájdete „funkčný jazyk“ (functional language), ktorý potrebujeme na plnenie komunikačných funkcií, napr. súhlas/nesúhlas, ponuka, žiadosť a mnoho iných, jednoduchých aj komplexných. Komunikačných funkcií je toľko, koľko je situácií v živote a na každú potrebujeme jazyk, aby sme ju dokázali vyjadriť.

Čo (sa) teda treba učiť?

V TEFL komunite (Teaching English as a Foreign Language) sa už dlhšie pristupuje k angličtine ako k zručnosti do života (life skills, 21st century skills) alebo k pracovnej zručnosti (employability skills). Vydavateľstvo Macmillan dokonca vyhlásilo rok 2016 za rok „Life skills“ a vo svojej činnosti sa orientuje na vývoj metodík a publikáciu materiálov orientovaných na English as a life skill. Ich Life Skills Handbook nájdete tu.

Takto k vyučovaniu angličtiny pristupujeme aj my v Edifiers.

Medzi life skills patria zručnosti ako napr.:

• critical thinking
• prioritising
• influencing others
• listening skills
• networking atď.

Je to takmer holistický prístup k jazyku, lebo tak angličtinu v súčasnosti používame – holisticky – a pravdepodobne ju tak budeme používať aj v budúcnosti.

T-model jazykových zručností

Ale vráťme sa k študentom-zamestnancom a ich jazykovým potrebám.

Čo sa teda zamestnanci potrebujú učiť?

Odpoveď je jednoduchá a zložitá zároveň. Všetko, na čo angličtinu používajú v práci.

Pre lepšie zadefinovanie obsahu nám pomôže praktický T-model.

Broad Language Skills

Na horizontálnej osi bude všeobecná a obchodná angličtina a rozvoj 4 základných jazykových zručností (listening, speaking, reading a writing). Kurzy s takýmto obsahom budú systematicky rozvíjať jazykovú úroveň klasicky „po špirále nahor“ – gramatika, slovná zásoba a 4 zručnosti.

Takéto kurzy budú dlhodobé, pretože na zvládnutie jednej jazykovej úrovne s presne zadefinovaným sylabom je potrebný pomerne presne stanovený počet vyučovacích lekcií (okolo 150, jeden akademický rok). Najvhodnejším učebným materiálom bude kvalitná učebnica z overeného vydavateľstva a výsledok bude merateľný klasickým progress testom z učebnice  alebo štandardizovaným testom CEFR (Spoločný európsky rámec pre jazyky).

Deep Language Skills

Na vertikálnej osi T-modelu bude akademická  (Academic English) a odborná angličtina (English for Specific Purposes – ESP, napr. Legal English, Medical English, English for Banking and Finance, English for Accounting a mnohé ďalšie). V súčasnosti existuje na trhu množstvo kvalitných učebníc rôznych odvetví ESP. Mnohé z nich sú tiež upravené pre rôzne jazykové úrovne. Nie je tak problém učiť napr. English for Banking and Finance na úrovni A2. Samozrejme,  neplatí to plošne. Predsa len, učiť sa napr. Legal English na úrovni A2 je tvrdý oriešok. 🙂

Pointou je, že už dávno neplatí, že s odbornou angličtinou treba počkať, kým budeme Advanced.

Na vertikálnej osi tiež nájdeme špecializované alebo komplexné jazykové zručnosti, napr. critical thinking, advanced reading skills, signposting (organizovanie myšlienok v písomnom alebo ústnom prejave) a podobne.

Takto zamerané kurzy si vyžadujú podrobnú diagnostiku potrieb, väčšiu prípravu pred spustením kurzu (hlavne pri špecifikácii zadania),  často na mieru vyrobené vyučovacie materiály, značnú odbornú zdatnosť lektora a samozrejme, vyššiu cenu.

4 dobré správy pre zamestnávateľa

1. Tieto kurzy sú presne cielené na zlepšenie výkonu pracovných úloh a majú pre zamestnávateľa aj zamestnancov vysokú pridanú hodnotu.
2. Okrem toho tiež dosť zásadne prispievajú k zvýšeniu a udržaniu motivácie študenta ďalej rozvíjať svoju angličtinu. Hlavne preto, lebo mu poskytujú praktický nástroj na zvládnutie ťažkej úlohy (napr. telekonferencia s dodávateľom zo zahraničia alebo pracovný obed so zahraničným klientom či pripomienkovanie projektového dokumentu v angličtine) a ukazujú, že sa to dá, len sa treba viac učiť. 🙂
3. Treťou dobrou správou je, že tieto zručnosti sú prenosné (transferrable skills). Ak sa zamestnanec doteraz nenaučil efektívne čítať alebo štruktúrovane argumentovať, je veľká šanca, že po absolvovaní takéhoto školenia/kurzu tieto zručnosti začne využívať aj v bežnom živote vo svojom materinskom jazyku.
4. A nakoniec, vhodnejšie sú pre ne kratšie a intenzívnejšie formáty (rádovo dni až týždne, nie mesiace a roky), takže sa ľahšie manažujú, kontrolujú a nepotrebujú také administratívne zázemie ako dlhodobé kurzy.

Kde nájsť dobrého dodávateľa?

Tak toto je naozaj ťažká a relevantná otázka. O stave trhu s jazykovým vzdelávaním na Slovensku i v zahraničí by sa dalo veľa popísať a porozprávať. V skratke si povedzme veľmi otvorene, že angličtinu dnes učí naozaj každý v rôznej kvalite, trh je presýtený a ponuka obrovská od kvalitných služieb založených na odbornom výskume a kvalifikáciách  až po všelijaké šarlatánske metódy typu „lievik – po anglicky plynulo už o 10 dní!“ Tomu zodpovedá aj cena jazykových služieb, ktorá stagnuje už aspoň 15 rokov. Čo s tým teda urobiť?

Firemné jazykové vzdelávanie – áno alebo nie?

Vzhľadom na to, o čom sme hovorili vyššie aj vzhľadom na vlastnú prax si myslím, že „jazykáče“ vo firmách sú potrebné až nevyhnutné pre odbornú spôsobilosť zamestnancov, ich výkon a úspešné podnikanie samotnej firmy.

Myslím si, že zamestnávateľom sa oplatí vrátiť sa k debate o jazykovom vzdelávaní, investovať doň, hľadať dobrých dodávateľov a tlačiť na kvalitu. 

A oplatí sa to robiť tak, ako sa snažíme robiť všetko v 21. storočí: analyticky, kriticky, odborne, dobre to odkomunikovať  a úspech zdieľať v komunite. 🙂