

Ako lektori pravidelne od klientov počúvame, akí sú frustrovaní z komunikácie v medzinárodných tímoch. Často vyjadrujú pocit neadekvátnosti, nedostatočného výkonu a potrebu ďalej sa učiť po anglicky. Jazykové bariéry a komunikačné bloky u jednotlivcov sú bežné. Vznikajú z rozdielu medzi jazykovou kompetenciou v materinskom jazyku a v cudzom jazyku. Jednoducho povedané, som inteligentný, dospelý, vzdelaný človek a tak sa aj vyjadrujem, ale po anglicky mám vyjadrovacie schopnosti ako 5-ročný a z toho mám nervy! 🙂 Toto je prirodzené, normálne a dá sa s tým pracovať. Ako, to si môžeme povedať inokedy.
Je však zaujímavé, že takéto pocity majú aj ľudia s vysokou komunikačnou kompetenciou v angličtine, pokročilí, na úrovni C1. Sú to vysokí manažéri pracujúci v medzinárodných tímoch, často na úrovni EMEA. Sami o sebe hovoria, že v zásade nemajú problém komunikovať po anglicky, robia to celé roky, ale napriek tomu sa v medzinárodnom tíme necítia komfortne a adekvátne. Z akademického hľadiska môžeme pracovať na rozširovaní slovnej zásoby, či komunikačných zručnostiach, ale tušíme, že pes je zakopaný inde.
Po publikovaní nášho ostatného článku o službách jazykového konzultanta sa rozprúdila debata o tom, odkiaľ sa vlastne jazykové bariéry berú. Zdá sa, že táto téma sa mnohých dotkla. Dotýka sa aj nás, a preto sme sa rozhodli zosumarizovať to, čo naši klienti hovoria o práci v medzinárodných tímoch. Vynecháme pritom objektívne príčiny ako rozdiely v jazykovej úrovni, používanie technológií v komunikácii alebo kultúrne rozdiely.
A dovolíme si prafrázovať a mierne zovšeobecňovať. 🙂
Odkiaľ sa teda berú jazykové bariéry v medzinárodných tímoch?
Nedostatok sebadôvery/strach z chýb
Keď rozprávam po anglicky, ostatní hodnotia moju angličtinu a nie to, čo hovorím. Aj ja často porovnávam svoju angličtinu s ostatnými a hodnotím, aké chyby robia.
Neochota požiadať o jednoduchšie formulácie
Ak zahraničný kolega používa príliš komplikovaný jazyk, radšej nepoviem nič aj za cenu, že mi ujde niečo dôležité. Veď hádam pošle mail a potom si to pozriem.
Nepýtať sa – nevysvetľovať
Ak mi nie je niečo jasné, mám problém požiadať, nech mi to vysvetlia. A ostatní často ani neberú do úvahy, že na porade nemusia všetci rozumieť rovnako. Rozpráva sa rýchlo a na otázky nie je čas.
Firemná terminológia a prekladové šumy
Vo veľkých firmách sa ľudia nechcú rozprávať a vysvetľovať si pojmy. Aj keď si nejaký pojem preložím, nie vždy znamená to, čo ním kolegovia myslia. A tak hádžeme pojmy a skratky sem a tam, aj keď si nie sme celkom istí, čo znamenajú. Najčastejšie asi preto, aby sme nevyzerali hlúpo.
Vnútrofiremná politika
V korporáciách je to často o tom, “kto z koho” a angličtina sa niekedy využíva na to, aby sa kolega dostal do nevýhodnej pozície, alebo aspoň zneistel.
Čo povie šéf, to platí
Nadriadení často ovplyvňujú spôsob, akým sa angličtina používa v práci, napr. často používajú niektoré pojmy, alebo sa iným naopak vyhýbajú. Ani oni nevedia perfektne po anglicky, ale nikto im to nepovie. Radšej všetci po nich opakujú. Aj chyby.
(Toto môžeme dosvedčiť mnohými úsmevnými historkami z lekcií. Evergreenom je slovíčko “target”, ktoré treba donekonečna dávať na pravú mieru. “Ale veď šéf hovorí tardžet.” 🙂 )
Haló, nie sme tu všetci pokročilí!
Niektorí kolegovia vôbec neberú do úvahy, že nehovoríme po anglicky všetci rovnako. Ani to, že máme rôzny prízvuk. Na poradách a prezentáciách melú ako blesk, nenechajú priestor na otázky a ani sa nespýtajú, či všetci rozumeli. A cez Skype je to najhoršie. Tam nerozumiem skoro nič a ani sa nestíham spýtať.
Tak čo, našli ste sa v tom? Alebo máte inú skúsenosť? Ak sa vám zdá, že toto je príliš pochmúrny obraz reality, súhlasíme. Práca v medzinárodných tímoch je obohacujúca, pestrá, zaujímavá a inšpiratívna. Má však aj takúto nepríjemnú stránku, kde hlavnú rolu zohráva angličtina ako spoločný dorozumievací jazyk.
My o týchto javoch počúvame často a málokto ich dokáže brať s nadhľadom bez toho, aby sa cítil nepríjemne a nebral ich osobne. Na to treba veľa skúseností, nejaký-ten tréning a poriadnu dávku zdravého sebavedomia.
V tomto článku vám neponúkame žiadne konkrétne riešenia. Snáď len niečo, čomu sa v angličtine hovorí “food for thought”. A ešte postreh, že jazyk je nástroj, máme ho v rukách a je na nás, ako ho použijeme.
Na záver zacitujeme jednu našu klientku a ďakujeme všetkým, ktorí sa s nami podelili o svoje pocity a postrehy!
Niekedy mám pocit, že keď dojdú argumenty, prídu na rad ťažké slovíčka a gramatika.